aktualizované: 21.11.2017 22:08:24 

Tour de Považie  TdP

2012


 

 

Autor: MIro

Športové akcie plánované Martinom Markom bývajú vždy perfektne naplánované a veľmi pestré. A v poslednej dobe sa vždy ten perfektný plán ešte vylepší rôznymi náhodami a improvizáciami. A samozrejme uplynulý víkend nebolo tomu inak. Poďme teda postupne a po poriadku. Cez týždeň som uvažoval ,čo cez víkend. Sobota bola jasná. Ísť na turistický pochod Mem.I.Plulíka som nemal chuť a tak bola na pláne turistika v Nízkych Tatrách. Otázkou bolo ,čo s nedeľou...

 

 

celý článok

 
 
 
 

Autor: MIro,3.10.2012

Jeseň je čas  veľmi pekných a atraktívnych  pretekov a nebolo tomu inak ani uplynulý víkend ,keď  v sobotu bol na programe horský kros Valachia run , no a v nedeľu  sa konalo bežecké podujatie beh na Veľkú Raču. Mal som teda veľkú  dilemu kam ísť bežať. V istý moment som sa pohrával s myšlienkou bežať behy obidva...,.no nakoniec  zvíťazil rozum a beh som si vybral len jeden. V sobotu som teda cestoval smer Vsetín na 18,5km dlhý beh s názvom Valachia run so štartom aj s cieľom...... 

 

celý článok

 

 
 
 
 

Autor: Mino

Tento rok som si vytýčil tri športové ciele. Jedným z nich bol aj Súľovský MTB maratón, kde som mal v pláne obhájiť víťazstvo v kategórii z minulého roka. Súľov je iba 12km od Považskej a tak by bola škoda takúto príležitosť nevyužiť......

celý článok

 

 

 


            Nezmar Sky marathon 2014

 

 

Autor: MIro,30.9.2014

 

Po LC2014 a množstve nabehaných km či už počas Lysacup- u ,alebo aj po ňom ,som očakával ,že to nejako pôjde samo a na bežeckých pretekoch sa bude dariť. Opak bol však tento rok pravdou a nie vždy nabehané a natrénované hodiny sú zárukou spokojnosti a úspechu. Teda okrem Horskej výzvy ,kde výsledok aj výsledný pocit z vykonanej práce stál zato. Trápil som sa aj na TdP , a aj na dlhých behoch. MF 100 som ukončil na Strečne po 50-tich km ...na L4L ma premohlo teplo. A tak som chcel napraviť horkú chuť z celej sezóny a prihlásil sa na Nezmar maratón. Kedže som v máji absolvoval ako kameraman Perun marathon  a obidva tieto behy poriada jeden a ten istý človek – maky ( Marcel Žuška) ,vedel som ,že to bude super zážitok. Naviac na tréningu som cítil zlepšenie, tak som sa aj tešil ako to pobeží...No kedže túto sezónu sa „darí“ ,tak aj podmienky pre tento závod pre mňa nevypálili celkom dobre. Päť dní pred samotným maratónom  som chytil stredne silné prechladnutie ...teploty neboli akurát mierna únava ...štvrtok som dal testovací beh a šlo to. V piatok som sa definitívne rozhodol, že pobežím .....ale s rozumom ,aby sa mi vírus nevrátil. Je sobota niečo po ôsmej a ja parkujem kúsok od štartu v Bystřici nad Olší. Z tímu VZS sa na štarte ukázal  Jarek Wojtyla s ktorým som bežal spomínanú Horskú výzvu v Jeseníkoch a Stoša(borec, s ktorým som bežal ešte v roku 2011 svoju prvú B7),chalani sú teraz ale výkonnostne niekde inde a tak som si povedal, že pobežím svoj pretek a nebudem hľadieť na súperov. V mieste štartu je už rušno je zatiahnuté ,popŕcha...jednoducho ideálne bežecké počasie  aspoň teda pre mňa). Registrácia respektíve prebierka čipov a štartovných čísiel prebieha v  dome s názvom PZKO. 9.35 je odštartované. Stále prší. Prvý km sa beží po rovine popri riečke Hluchová. Asi po kilometri bežci prebiehajú cez most a hlavnú cestu a smerujú k prvému kopcu s názvom Prašivá.(543m.n.m.).Vyštartoval som opäť niekde z konca štartovného pola a tak si bežím svoje a postupne obieham pomalších bežcov. Jarek a Honza sú niekde v predu a ani nepomýšľam púšťať sa za nimi . Po hrebenom Prašivej v prvom stúpaní dobieha Jarka. Bežím si svoje ,nehrotím  to . Zdá sa že Jarek ide maximálne s rozumom  ,poľahky ho obieham a držím pár metrový náskok(sám pre seba si hovorím dnes to nakoniec asi pôjde –super). Z hrebeňa Prašivej bolo miestami dosť blata ,ale stále to bolo v pohode. V klesaní okolo Ostrého (709m.n.m.) som trocha zrýchlil a Jarek sa mi stratil z dohľadu. Na prvej občerstvovačke ma však dobehol a v traverze smerujúcom do Poľska bežíme

 

spolu, neskôr prekonávame prvé ťažké stúpanie na Malú  Čantoryju(865m.n.m.). Tu predbiehame aj víťazku SM Luciu Luštincovú . Z Malej Čantoryjye bežíme chvíľu po hrebeni smer Veľká   Čantoryje no už po zrhuba kilometri trasa prudko padá na poľskú stranu k údolnej stanici lanovky Pastoki. V závere klesania nás docvakla Lucia ,no ako prišla na rad ťažká zjazdovka na hrebeň pod Veľkú  Čantoryju ,opäť získavame náskok. Máme za sebou 16km a sme pri hviezde na vrchole lanovky. Čaká nás teda si najťažšia pasáž celého behu ...ťažký technický zbeh k prvej občerstvovačke na  21km a následne nato výbeh po zjazdovke na vrchol Veľkej Čantoryje(995m.n.m.).V klesaní do  dedinky  Poniwiec sa mi Jarek  vzďaľuje a tak si bežíme svoje ,začínam cítiť nejakú väčšiu únavu ,ako by sa patrilo a tak pre istotu ešte uberám z výkonu(ciel bol dobehnúť a nie ,aby ma niekto prekotilo J ). Obieha ma teda zopár bežcov a umiestnenie v prvej tridsiatke je zrejme definitívne v ťahu ...vedel som že už to lepšie nebude. Na  21km je koberec takže sú aj medzičasy. Tu na Jarka ešte strácam pekné dve minúty, čo je super. Žalúdok funguje .kdeže nie je teplo a tak ládujem do seba banán čokoládu a nejakú sol ,ionťák. Doplnil som aj do fľaše vodu a „valím“ do zjazdovky. Tento stupák na Velkú Čantorjyu asi najviac rozbil štartovné pole . Výstup na najvyšší bod behu mi trval cca,45minút. Na vrchole stálo mnoho turistov a povzbudzovali ako sa len dalo. Z vrchola nasledoval cca.3km dlhý zošup do Beskydského sedla(700m.n.m.) a následne zbeh po čiernej turistickej značke J do poľskej dedinky Jaworník ,kde mala byť na 29km ďalšia občerstvovačka. Vbieham do dediny a nikde nikoho ,bol som tak trocha   dezorientovaný prečo tu nie je žiadny stánok s jedlom ? Voda dochádzala a už teda zmierený  vyťahujem gél ,že nejako to teda vydriem na svojich zásobách po asi 2-3km stúpaní  v údolnej stanici lanovky stojí auto a stolík s občerstvením som potešený ...super majú kolu tak ju do seba lejem, dáva, banán ,ionťák.. prekvapujúco  mi ionťáky idú, čo nebýva zvykom. A a pomaly sa tackám hore zjazdovkou na vrchol  Veľkého Sošova(885m.m.m) zjazdovka je pomerne ostrá hlavne zo začiatku a tak je ten môj pohyb vpred naozaj zúfalý .

 

No nič  som na vrchole a bežím ,respektíve hopkám k poslednému ťažkému kopcu tohto preteku s názvom Veľký stožek(978m.n.m) . Bežím už len silou vôle a na vrchole stretám típka ,ktorý si to vybehol dvakrát J tak bežíme spolu a ukazujem mu správnu cestu na žltú smer chata Filipka(761m.n.m.) ,kde mala byť posledná občerstvovačka...kdeže som neštudoval poriadne propozície bol som v tom, že v Jaworníku bola posledná a s touto som vôbec nepočítal ...o to  viac potešila  J .Lejem do seba opäť kolu (dodá energiu a pomôže žalúdku ) jem osvedčený banán a soľ + dávam jeden anticramp preventívne proti kŕčom . Tie sa mi našťastie počas preteku vyhýbali. Z Filipky bežím chvíľu s bežcom ,čo vybehol dvakrát na Stožka, no očividne mu to do kopca lepšie bežalo a tak sa mi vzďaľuje. Posledné ťažké stúpanie –vrchol Loučky(835m.n.m)a z minulého týždňa viem ,že do cieľa už je to pohoda ( takže trocha pridávam na tempe, dokonca sa mi podarilo obehnúť jedného či dvoch bežcov ,čo posilnilo moje nahlodané sebavedomie . Bežím teda po hrebeni Polednej  ešte posledný krátky ostrý zošup na lúky a som v Bystřici . No sranda ešte nekončí ...Maky si totiž prichystal pre závodníkov prekvapenie v podobe brodenia rieky (Hluchová) a to dokonca dvakrát. V prvom kontakte s touto riečkou som bol dosť opatrný ,no nepomohlo a aj tak som sa pošmykol a čľupol celý do vody (samozrejme aj s telefónom) a tak behom dvoch mesiacov sa mi jeden a ten istý telefón podarilo utopiť dvakrát. Po  týchto dvoch vodáckych vsuvkách už len oblúk a cieľ .

 

Celkovo som dobehol na 43 mieste v čase 6.24.25 . Po dobehnutí sa prezliekam do suchého ako občerstvenie je tu pivo a výborná kapustová polievka.... A kedže akcie sa majú prežívať plnohodnotne spolu s Jarkem a Honzom zostávame v mieste cieľa až do neskorých večerných hodín a tak hodujeme, niektorí čo to popijú ,atmosféra skvelá takže nie je sa kam náhliť..... aj  napriek nepresvedčivému výkonu a hazardu so zdravým ,neľutujem ,že som bežal ,bol to parádny zážitok a môžem ten to beh každému odporučiť kto chce zažiť drsnosť prírody a skvelú atmosféru...díki   Makymu a spol. za super víkend .....

 

 

TOPlist